“Nekupovali sme dokopy nič.” Rozhovor s 85-ročnou babkou Milkou o detstve v Liešnej
Moja babka Milka je obdivuhodný, krásny a láskavý človek. Hoci vyrastala v úplnej jednoduchosti – v časoch, kedy sa tvaroh chladil v studni, namiesto pracieho prášku používali popol a jedlo bolo vzácne – nikdy sa nebála experimentovať, skúšať nové veci a ja sa pri každej návšteve u nej naučím niečo užitočné. O tieto jej poklady sa skrátka musím podeliť! Konečne deti vyzdraveli a ja som mala čas zaznamenať naše rozprávanie, neprikrášľované rozprávanie 85-ročnej matky, babky a prababky.
Babka, kde si vyrastala?
V peknom prostredí v Liešnej, boli tam kopce, hory, lúky, chodili sme na hríby, maliny, mama nám urobila aj šťavu aj džem, v lete nám bolo dobre. Kozy sme chovali, dávali nám mlieko, ovocné stromy sme malii, čerešne… V zime sme sa sánkovali, otec nám urobil také sánky, guľovali sme sa chodili sme ďaleko do školy. Do základnej školy som chodila 3km peši, autobusy nechodili a keď bolo zima otec nám prišiel naproti na saniach, také čo zvážal drevo v lese robil, koníky ich ťahali. Potom sme išli do meštianky to sme išli 9 km tam už chodil autobus a keď som bola raz po škole tak mama prišla za mnou a bola tma ako vo vreci tak som si dávala pozor aby som nebola po škole.
Bolo vás 7 súrodencov. Mali ste niekedy málo jedla? Museli ste veľa šetriť?
Mali to ťažké naši, šetrili ako sa dalo, ale mali takú záhradku kde sme si dopestovali aj zemiaky na celý rok, aj zeleninu, aj hydinu sme chovali.
Ako u vás vyzerala večera?
Dosť chudobne, väčšinou zemiaky, kapustu, mlieko, kyslé mlieko. Moja mama mala rodičov, ktorí chovali kravu, tak nám vždy dali hrudu masla a mama tú hrudu masla roztopila a dala do pohára aby jej vydržalo dlhšie. Tvaroh keď dostala tak dala do chrenových alebo repových listov a vydržalo jej to dlho, pustila to vo vedre do studne aby to bolo v chlade, neboli chladničky. Nemôžem povedať že by sme boli presýtení, mama piekla chlieb doma, rozkúrili pec v sobotu a upiekla 6 chlebov, keď nás bolo 9 aj babku sme mali u seba niekedy tak ten chlebík nám niekedy ani týždeň nevydržal, sa šetrilo tak že každému krajec a stačí, keď som išla do školy tak mi mama dala krajíček chleba a jablko nič iné som nemala, omastené s masťou - maslo málokedy. Slivkový lekvár sme varili a ten sme si dávali na chlebík. Pamätám si, že som bola niekedy aj hladná. Sušené ovocie sme mali, jablká, slivky, hrušky…mama uvarila hrniec sušených ovocí a to sme mali aj šťavu, mali sme vrece ovocia sušeného, slivkové sady boli u babky, aj sušiareň mali, tak to sme mali vždy.
Čo všetko ste kupovali a čo dopestovali?
Nekupovali sme dokopy nič. Dostávali sme prídel múky, cukru. Ryža nebola, nepamätám si, že by sme jedli ryžu. Len zemiaky, kapustu sme si naložili zakvasili do suda a zabíjali sme aj prasiatko tak sme mali aj trošku mäska, nekupovali sme žiadne mäso.
Bolo pre vás bežné veci opravovať?
Opravovali sme všetko, nikdy sme nič také nevyhadzovali. Šaty sme nosili jedna po druhej, šetrili sme ako sme mohli. Dnes je toho plné obchody a vyhadzuje sa. Ja nevyhadzujem nič. Čo sa navarilo to sa aj zjedlo nebolo čo odložiť.
Ako ste riešili čistenie domácnosti, aké prostriedky ste používali?
Normálne len čistú vodu kde by prostriedky kupovali naši… Popol, drevený popol sa dával aj na vývarku prádla, v potoku sme pláchali, nejaké prášky neboli. Keď som mala ja malé deti tak boli také mydlové vločky to sa napenilo a tie vecičky sme oprali, žiadna aviváž nebola.
Zaujíma vás, ako babka Milka používa Včelobaly dnes? Čoskoro uverejníme aj druhú časť rozhovoru na našom blogu.
